Funkčné referendum – komentár

 

Funkčné a záväzné referendum – komentár k iniciatíve aktivistov na sfunkčnenie referenda v SR
Dnes referendum nie je prakticky funkčné z viacerých dôvodov. Existuje najmenej päť najdôležitejších zákonných prekážok k tomu, aby referendum bolo skutočne realizovateľné. Všetky tieto prekážky musia byť legislatívne odstránené. Stačí, aby zostal nevyriešený čo i len jeden zo súčasných dôvodov nefunkčnosti referenda a občania nebudú naďalej mať k dispozícii tento najdemokratickejší nástroj rozhodovania. Pripravujeme konkrétne návrhy zákonov na praktické sfunkčnenie referenda, v spolupráci s legislatívnymi právnikmi. Náš návrh úpravy zákonov bude komplexný, bude zahŕňať všetky nutné podmienky na skutočne praktické sfunkčnenie referenda. V tejto veci bolo už viacero pracovných stretnutí aktivistov s legislatívcami a rokovania budú pokračovať. V apríli 2015, teda o približne 3 mesiace, by mal byť konečný návrh zákonov spracovaný. Následne ho predložíme na pripomienkovanie verejnosti a zapracujeme vhodné návrhy.
Na základe doterajšej skúsenosti, „naši“ poslanci nemajú záujem referendum skutočne sfunkčniť, preto súčasne systematicky pripravujeme nátlak na parlament v tejto veci. Budeme jednotlivo žiadať všetkých poslancov o ich verejné vyjadrenia na kameru, aby jasne dali vedieť svojim voličom, aký je ich postoj a aké bude ich hlasovanie v parlamente po predložení návrhu zákona na praktické sfunkčnenie referenda. Aby bol verejný tlak čo najúčinnejší, hľadáme možnosti na organizovanie podporného štrajku, prípadne blokácie ekonomickej alebo dopravnej infraštruktúry štátu. Tieto aktivity budú načasované na termín predloženia legislatívneho návrhu poslancom Igorom Hraškom v NR SR, ktorého sme my aktivisti o to požiadali. Toto teda nie je pôvodná iniciatíva OĽaNO.

Nevyhnutné podmienky na praktické sfunkčnenie referenda
1. POČET PODPISOV NA PETÍCIU
(ÚSTAVA Čl. 95 (1) Referendum vyhlasuje prezident Slovenskej republiky, ak o to petíciou požiada aspoň 350 000 občanov…)

Dnes je na vyhlásenie referenda potrebné zozbierať 350 tisíc platných podpisov oprávnených voličov. To je takmer nemožné, žiadna bežná občianska iniciatíva bez organizačných štruktúr a obrovských finančných zdrojov nedokáže zozbierať také množstvo podpisov. Referendum má byť nástroj moci občana a pri dnešnom stave legislatívy, vedúcej úlohe politických strán a pri tendenčných informáciách v médiách, občan nemá prakticky žiadnu šancu zozbierať toľko podpisov.
Preto navrhujeme znížiť počet podpisov z 350 000 na 30 000, v prípade zmeny ústavy na 60 000.

2. KVÓRUM
(Ústava: Čl. 98 (1) Výsledky referenda sú platné, ak sa na ňom zúčastnila nadpolovičná väčšina oprávnených voličov a ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda.)

V žiadnych voľbách, ani vo voľbách do parlamentu národného či Európskeho, ani v komunálnych voľbách neexistuje žiadne obmedzenie na minimálnu účasť pri hlasovaní, teda majú nulové kvórum.
Referendum je v ústave zakotvené ako nástroj občanov na priame presadzovanie ich moci a preto má mať rovnocenné postavenie ako každé iné voľby. Z týchto dôvodov navrhujeme kvórum pri referende o zmenách bežných zákonov nulové, a pri zmene ústavy navrhujeme kvórum pre referendum 20%.

3. ZÁVÄZNOSŤ VYHLÁSENIA REFERENDA
(Ústava : (2) Prezident Slovenskej republiky môže pred vyhlásením referenda podať na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na rozhodnutie, či predmet referenda, ktoré sa má vyhlási na základe petície občanov alebo uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky podľa odseku 1, je v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom. Ak prezident Slovenskej republiky podá na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na rozhodnutie, či predmet referenda, ktoré sa má vyhlási na základe petície občanov alebo uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, je v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom, od podania návrhu prezidenta Slovenskej republiky do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky lehota podľa odseku 1 neplynie.
Čl. 125b (1) Ústavný súd rozhoduje o tom, či predmet referenda, ktoré sa má vyhlási na základe petície občanov alebo uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky podľa čl. 95 ods. 1, je v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom. (2) Návrh na rozhodnutie podľa odseku 1 môže podať ústavnému súdu prezident Slovenskej republiky pred vyhlásením referenda, ak má pochybnosti, či predmet referenda, ktoré sa má vyhlási na základe petície občanov alebo uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky podľa čl. 95 ods. 1, je v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom. (3) Ústavný súd rozhodne o návrhu podľa odseku 2 do 60 dní odo dňa jeho doručenia; ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že predmet referenda, ktoré sa má vyhlási na základe petície občanov alebo uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky podľa čl. 95 ods. 1, nie je v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom, referendum nemožno vyhlási. )

Prezident SR a Ústavný súd dnes môže robiť obštrukcie a zdôvodniť nemožnosť vyhlásenia referenda. Ani prezident, ani Ústavný súd nemajú žiadne sankcie, ak sa týmto spôsobom referendum zmarí.
Je potrebné zákonnou úpravou obmedziť možnosť obštrukcií prezidenta a Ústavného súdu pri vyhlasovaní referenda a do ústavy SR je potrebné zakomponovať, že samotnú ústavu možno meniť len referendom.

4. ZÁVÄZNOSŤ PLATNÉHO REFERENDA
(Čl. 98 (2) Návrhy prijaté v referende vyhlási Národná rada Slovenskej republiky rovnako ako zákon. Čl. 99 (1) Výsledok referenda môže Národná rada Slovenskej republiky zmeniť alebo zrušiť svojím ústavným zákonom po uplynutí troch rokov od jeho účinnosti.)

Dnes neexistuje povinnosť poslancov NR SR pretaviť platné referendum do zákonov a následne tieto zákony schváliť. V pripravovanom legislatívnom návrhu bude zapracované, že riešenia potvrdené platným hlasovaním občanov v referende budú platné automaticky ako zákon, bez hlasovania v NR SR.

5. PROPAGÁCIA REFERENDA
Politické strany ovládané finančnými skupinami ovplyvňujú mienkotvorné médiá, ktoré sú vlastnené finančnými skupinami a tým znemožňujú, aby sa presadila objektívna propagácia referenda. Tieto média zverejnia len také informácie a podajú ich len tak, aby neboli v rozpore so záujmami ich majiteľov. Občania tak často nemajú záujem prísť vyjadriť svoj názor v referende. Pre politikov, aj pre finančné skupiny, by bolo nebezpečné, aby občania mohli slobodne rozhodnúť v referende bez manipulácie. V tejto oblasti je teda zámerne diera v zákonoch, neexistuje účinne vymáhateľná povinnosť informovať každého občana iba objektívne.

V legislatívnom návrhu bude základom vytvorenie dvoch nezávislých výborov – „výbor za“ a „výbor proti“. Výbor za zostavia zástupcovia petičného výboru, ktorý inicioval referendum. Výbor proti zostavia oponenti predmetu referenda. O možnosti účasti pri voľbe členov výboru budú povinne informovať verejnoprávne média a obecné úrady. Občan dostane volebnú brožúrku, ktorá bude obsahovať časť prečo by mal voliť za (vypracovanú výborom za) a časť prečo by mal voliť proti (vypracovaná výborom proti). Ani vláda, ani žiadne úrady nebudú môcť zasahovať do obsahu uvedených častí volebnej brožúrky, ktorá bude distribuovaná každému voličovi.
Vo verejnoprávnych médiách budú prebiehať diskusie, kde bude povinnosť mať 50% zastúpenie účastníkov schválených výborom proti a 50% účastníkov schválených výborom za a médiá im musia dať rovnaký časový priestor. Iné média to nemusia robiť, ak áno, tak za tých istých podmienok. Pri nedodržaní týchto podmienok budú zákonom stanovené veľmi prísne sankcie, ako pri marení volieb.

V Bratislava 30.01.2015, vypracovali v zastúpení Slobodný Občan: Jozef Šolc, Pavol Krcho, Tibor Kovacs, Alexandra Vrtochová.

Funkčné-referendum-komentár

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>